Prísny a radikálny Tradicionalizmus (cirkevné slobodomurárstvo)
Prísny a radikálny Tradicionalizmus
Úvod do evanjelia podľa Matúša / Sväté Písmo (Biblia) https://dkc.kbs.sk/dkc.php?frames&in=Mt3,13
2. Pôvod evanjelia. Podľa svedectiev Papiáša (asi r. 75-150), Antimarcionovského prológu (r. 160-180), Ireneja (= r. 202), Origena (= r. 254) a Euzébia (= okolo r. 202) apoštol Matúš napísal dnešné prvé kánonické evanjelium pre Židov v hebrejskej (t. j. aramejskej) reči. No podľa výsledkov moderného bádania dnešné Matúšovo evanjelium nie je prekladom z aramejčiny. Ide o priame spracovanie tradíciou ustáleného, už v gréčtine jestvujúceho materiálu; teda už pôvodina bola napísaná po grécky. Papiášova správa a na nej založená tradícia, že pôvodne bolo napísané „po hebrejsky“, sa azda vzťahuje na písomný „prameň logií“ (prameň Ježišových výrokov), pochádzajúci podľa mienky viacerých biblistov od Matúša (tzv. Proto-Matúš), ktorého meno neskôr prešlo na autora prvého evanjelia.
Keďže nemožno s istotou určiť bezprostredného autora tohto evanjelia, treba sa uspokojiť s niektorými jeho črtami, vyvodenými zo samého textu. Je isté, že autorom evanjelia je po grécky hovoriaci kresťan židovského pôvodu, ktorý píše pre kresťanov zo židovstva v Sýrii alebo v Palestíne. Nasvedčuje tomu fakt, že evanjelista nevysvetľuje rôzne židovské osobitosti (porov. Mt 15, 2n.; 23, 5.24.27; 27, 62), neprekladá hebrejské slová (porov. Mt 5, 22; 10, 25; 27, 6), vyzdvihuje platnosť celého Zákona (porov. Mt 5, 18 n.; 23, 3), používa židovské výrazy (napr. „nebeské kráľovstvo“ namiesto „Božie kráľovstvo“, okrem niekoľkých výnimiek) atď. Pritom však je Matúšovo evanjelium uchránené od judaistického partikularizmu, prísneho tradicionalizmu a legalizmu. Cieľom evanjelia je posilniť kresťanské obce v diskusiách so Židmi, utvrdiť ich vo viere v Ježiša Krista – Mesiáša a podať smernice pre život ich spoločenstva podľa Ježišovho učenia. Matúšovo evanjelium je teda evanjelium cirkevného spoločenstva, evanjelium Cirkvi. Jeho vznik sa kladie do obdobia okolo r. 80 po Kr.; bolo napísané pravdepodobne v Sýrii, najskôr v Antiochii.
***
Bl.Ján Pavol II. / ENCYKLIKA FIDES ET RATIO https://www.kbs.sk/?cid=1117285764
52. Nielen v poslednom čase zasahoval učiteľský úrad Cirkvi, aby dal najavo svoj názor na určité filozofické náuky. Ako príklad stačí pripomenúť si v priebehu stáročí vyhlásenia o teóriách, ktoré zastávali predexistenciu duší,56 ako aj o rozličných formách modlárstva a poverčivého ezoterizmu, ktoré šírili astrologické diela.57 Neslobodno v tomto súvise zabudnúť ani na systematickejšie texty proti daktorým prácam latinského averroizmu, nezlučiteľným s kresťanskou vierou.58
Ak sa učiteľský úrad Cirkvi od polovice minulého storočia častejšie ozval, bolo to preto, že v tomto období viacerí katolíci cítili povinnosť postaviť proti rozličným prúdom moderného myslenia svoju vlastnú filozofiu. Tu bolo povinnosťou učiteľského úradu Cirkvi bdieť, aby sa tieto filozofie neskĺzli do bludných a negatívnych foriem. Takto sa cenzurovali rovnomerne; na jednej strane fideizmus59 a radikálny tradicionalizmus,60 pre ich nedôveru v prirodzené schopnosti rozumu, na druhej strane racionalizmus61 a ontologizmus,62 lebo pripisovali prirodzenému rozumu to, čo je poznateľné len vo svetle viery. Pozitívne obsahy tejto diskusie sa vymedzili vo vieroučnej konštitúcii Dei Filius, ktorou sa po prvý raz koncil, t.j. Prvý vatikánsky ekumenický koncil slávnostne vyjadril o vzťahoch medzi rozumom a vierou. Učenie, obsiahnuté v tomto texte, výrazne a pozitívne charakterizovalo filozofické bádanie mnohých veriacich a tvorí ešte aj dnes normatívne východisko pre správne a dôsledné kresťanské uvažovanie v tomto osobitnom odbore.
Viac tu: https://boh-jeziskristus-cirkev-na-skale.webnode.sk/viac-5/
Prísny a radikálny tradicionalizmus vo vnútri Cirkvi
(ako cirkevné slobodomurárstvo)
Sväté Písmo (Biblia) kniha: Zjavenie Jána 13,11-18 https://www.ssv.sk/BIBLIA/page.php?id=72
11 "Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme.
Mala dva rohy podobné baránkovým, ale hovorila ako drak. 12 Vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, že sa zem a jej obyvatelia klaňajú prvej šelme, ktorej sa zahojila smrteľná rana.
- 13 A robí veľké znamenia, ba spôsobuje, že aj oheň z neba pred zrakmi ľudí zostupuje na zem. 14 - A zvádza obyvateľov zeme znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, nahovára obyvateľov zeme, aby urobili obraz šelme, čo má ranu od meča a ožila.
- 15 A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený.
- 16 A pôsobí, že všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú ruku alebo na čelo znak, 17 a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena. 18 V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť." [666]
* * *
ŠELMA PODOBNÁ BARÁNKOVI:
"...dvojrohá šelma podobná Baránkovi, označuje SLOBODOMURÁRSTVO, ktoré preniká do vnútra CIRKVI, to je CIRKEVNÉ SLOBODOMURÁRSTVO, ...
Túto slobodomurársku infláciu do vnútra Cirkvi som už predpovedala vo FATIME (ZJAVENIE V PORTUGALSKU), keď som vám oznámila, že satan prenikne až do vrcholu Cirkvi. ...
CIRKEVNÉ SLOBODOMURÁRSTVO ... zosnuje vzburu rozporov a ODPORU VOČI PÁPEŽOVI, podporuje kritiky a opozície biskupov a teológov....
Tak proti temnej sile dnešného slobodomurárstva, usilujúceho sa zničiť Krista a jeho Cirkev, staviam mohutnú žiaru môjho verného KŇAZSKÉHO ŠÍKU, aby Krista všetci milovali, poslúchali a nasledovali, a jeho CIRKEV aby bola stále viac milovaná, bránená a posväcovaná.
V tom predovšetkým spočíva lesk VÍŤAZSTVA ŽENY ODETEJ SLNKOM
A MôJMU NEPOŠKVRNENÉMU SRDCU sa dostáva najžiarivejšiemu TRIUMFU."
(13.6.1989/ MKH- Don Stefano Gobbi - Panna Maria)
Prísny a radikálny tradicionalizmus v rozličných formách
1.Sedevakantizmus – neprijatie pápeža za právoplatného, aj keď je právoplatne vo svojom úrade.
- medzi takých patria katolícke sekty ako napr:
a) tzv. „Tradiční katolíci“
https://boh-jeziskristus-cirkev-na-skale.webnode.sk/tradicni-katolici/
b) UPHKC „Ukrajinská Pravoverná Grécko-katolícka Cirkev“
https://boh-jeziskristus-cirkev-na-skale.webnode.sk/uphkc-/
c) SSBM (Societas Sancti Basilii Magni) - „Spoločnosť sv.Bazila Veľkého“
https://boh-jeziskristus-cirkev-na-skale.webnode.sk/ssbm/
Tieto 3 spomenuté katolícke sekty sú len niekoľkými z pomedzi mnohých, ktoré neboli pápežom oficiálne vylúčené z Cirkvi (exkomunikácia typu: Ferendae sententie), ale automaticky boli vylúčení z Cirkvi (exkomunikácia typu: latae sententie), keď predovšetkým zotrvávali v heréze (sedenvakantizmus) a nakoniec to potvrdil aj ich miestny biskup, čo je v prípade: UPHKC a SSBM.
2. tzv. „Konciliáni“ – medzi takých patria katolícke sekty, ktoré neuznávajú niektoré cirkevné koncily, aj napriek tomu, že koncily boli riadne pápežmi zvolané a schvaľované.
Najznámejším koncilom, ktorý neprijímajú je II.Vatikánsky Koncil, či už vo všeobecnosti (v celku ) alebo len niektoré záverečné dokumenty koncilu.
Aj keď niektorí neprijímajú len niektoré dokumenty koncilu, predsa ostávajú v neposlušnosti voči svojmu pápežovi a zástupcovi Ježiša Krista (na zemi) ako aj samotnému Bohu (Ježišovi Kristovi), pretože II.Vatikánsky koncil bol riadne pápežom Jánom XXII. zvolaný a pápežom Pavol VI. dokonaný. Jeho záverečné dokumenty boli a sú dodnes uznávané až do súčasného pápeža, takže bl.Ján Pavol II. ako aj Benedikt XVI. ich nezrušil, ale potvrdil za autentické.
Na porovnanie jeden z dokumentov II.Vatikánskeho koncilu: „Konštitúcia o posvätnej liturgii : Sacrosanctum concilium“
„Biskup Pavol, Sluha sluhov Božích, spolu s otcami koncilu na večnú pamäť“
Ďalej na: https://www.kbs.sk/?cid=1118489066
Záver dokumentu: „Všetko, čo je v celku i v jednotlivostiach ustanovené v tejto konštitúcii, odobrili otcovia posvätného koncilu. A my to apoštolskou mocou, ktorú sme dostali od Krista, spolu s ctihodnými otcami v Duchu Svätom schvaľujeme, nariaďujeme a ustanovujeme. A prikazujeme, aby sa toto koncilové ustanovenie uverejnilo na Božiu slávu.
V Ríme pri svätom Petrovi 4. decembra 1963
Pavol, biskup Katolíckej cirkvi (Nasledujú podpisy koncilových otcov.)
***
II. Vatikánsky Koncil https://www.kbs.sk/?cid=1118410544
Bl.pp.Ján Pavol II. / „Prekročiť prach nádeje“
„Koncil (II. Vatikánsky) bol potrebný ani nie tak kvôli tomu, ako to bolo v prvých storočiach – postaviť sa proti niektorej heréze – ale pre rozbehnutie určitého bipolárneho procesu...
Duch, ktorý prehovoril skrze Druhý vatikánsky koncil, nehovoril nadarmo.“
3. “Prísny a radikálny tradicionalizmus v liturgii“
- prejavuje sa v neprijatí liturgických reforiem, ktoré boli po II.Vatikánskom koncile riadne pápežom schválené a nariadené:
a) obrátenie kňaza tvárou k ľudu (počas sv.omši –liturgie obety)
b) zmena obetného stola (časť hlavného oltára)
c) zmena spôsobov v liturgii (slová a gestá)
Porovnaj liturgické zmeny schválené pápežmi:
Bl.Ján Pavol II. / „Dominicae cenae“ – o eucharistickom tajomstve a kulte č.9
https://www.kbs.sk/?cid=1117275662
„Liturgická obnova po Druhom Vatikánskom koncile dala eucharistickej obete akoby väčšiu priezračnosť. Prispievajú k tomu medziiným slová eucharistickej modlitby, ktoré celebrant prednáša nahlas, a najmä slová premenenia a zvolanie zhromaždenia bezprostredne po pozdvihovaní.
Ak sa tomu všetkému treba tešiť, je zároveň potrebné pamätať, že tieto zmeny vyžadujú akoby nové svedomie a novú duchovnú zrelosť tak zo strany celebranta – najmä dnes, keď celebruje tvárou k ľudu – ako aj zo strany veriacich .“
***
Všeobecné smernice Rímskeho Misálu (VSRM) Missale Romanum, editio typica tertia, 2002
https://www.knazi.sk/liturgia/download/VSRM.pdf
299. Hlavný oltár treba postaviť oddelene od steny, aby ho bolo možno ľahko
obchádzať a aby sa mohla na ňom bohoslužba konať tvárou k ľudu, a je potrebné tak
urobiť všade, kde je to možné. Oltár však nech je na takom mieste, aby bol skutočne
stredom, na ktorý sa upútava pozornosť celého zhromaždenia. Má byť spravidla pevný a posvätený.
***
Vyjadrenia pápežov a nimi schválené dokumenty sú podľa II. Vatikánskeho Koncilu (ako aj podľa zjavení Svätých) neomylným učením v záležitosti viery a mravov.
Porovnaj: II.Vatikánsky koncil / Lumen Gentium č.25
https://www.kbs.sk/?cid=1118413214
„Nábožnú ochotu vôle a rozumu treba však osobitným spôsobom prejavovať voči autentickému učiteľskému úradu rímskeho veľkňaza, aj keď nehovorí slávnostne (ex cathedra); a to tak, že sa jeho najvyšší učiteľský úrad s úctou uznáva a jeho výroky sa úprimne prijímajú, podľa jeho vôle a úmyslov, ktoré prejavil a ktoré vyplývajú najmä z povahy dokumentov, z častého predkladania toho istého učenia, ako aj zo spôsobu vyjadrovania.“
Prečo sa „pridružené katolícke cirkvi“ nepovažujú za „katolícke sekty“,
keď neprijali „liturgické zmeny“ a pritom vstúpili do plného spoločenstva
„všeobecnej-katolíckej Cirkvi“ ?!
Všeobecná-katolícka Cirkev pozostáva s rímsko-katolíckej Cirkvi a ostatných pridružených.
Rímsko-katolícka Cirkev sa delí na hlavnú cirkev v Ríme (v štáte Vatikán, kde je pápež) a partikulárne cirkvi v rôznych národov sveta (kde majú svojho biskupa). Tieto partikulárne cirkvi v poslušnosti prijímajú od pápeža (a svätej stolici) liturgické zmeny i praktizujú ich vo svojich diecézach a preto sa právom nazývajú rímsko-katolíckou Cirkvou.
"Najpevnejším základom nášho ospravedlnenia a počiatkom všetkej svätosti u ľudí je viera v tie pravdy, ktoré Boh zjavil vo svojej svätej Cirkvi.
Pán, ako najzručnejší Staviteľ, postavil svoju Cirkev na skale, aby búrky a prívaly, ktoré na ňu prídu počas jej pozemského trvania, zistili, že je absolútne nepohnuteľná (Lk 6,48).
Takto múdro zaistená pevnými základmi, svojimi článkami viery, Cirkev Evanjelia je nepremožiteľne založená ako jedine pravá,
Rímsko-katolícka Cirkev.
Jedine v nej nájdeme jednotu viery, nádeje a lásky ; jedine táto Cirkev nie je rozštiepená rôznosťou mienok a nezrovnalostí, aká panuje v synagóge satana. Sekty a kacírstva sú plné tmy a bludov a vedú boj nielen medzi sebou a proti správnym dôvodom, ale každý bojuje aj sám so sebou, lebo v tej istej dobe, alebo v rôznych dobách pridržiava sa nezrovnávajúcich a bludných náuk. Proti všetkým takým bude naša viera vždy víťaziť a brány pekelné ju nepremôžu (Mt 16,18), ani v najmenšom bode, napriek tomu, že podľa proroctva Pána života ju ustavične mlátia a presievajú ako obilie, ako sa to stalo Jeho nástupcovi, svätému Petrovi."
Vízie a proroctvá viz. ct.sr.Márie z Agredy (Španielsko)
diktované P.Ježišom Kristom a Pannou Máriou
- z knihy : "Tajomné (Mystické) mesto Božie" / III.zv./ I. kn. / 9.kap. / č.96 )
Imprimatur – cirkevné schválenie: pápež Innocent XI.
www.tajomne-mesto-bozie.meu.zoznam.sk/
Pridružené – katolícke cirkvi nie sú veriaci kresťania, ktorí praktizujú rímsko-katolícky obrad, ale sú to kresťania, ktorí odišli z inej odlúčenej cirkvi, aby sa pridružili do všeobecnej-katolíckej Cirkvi – a to s tým rozdielom, že si chcú ponechať liturgický obrad, disciplínu ... a za také sa považujú napr: Grécko-katolícka cirkev, Kóptska cirkev, Personálny ordinariát Našej Panej z Walsinghamu (bývalí Anglikáni) ...
https://boh-jeziskristus-cirkev-na-skale.webnode.sk/viac-/
Kvôli pridruženiu sa do všeobecnej-katolíckej Cirkvi - a tak aj k prijatiu pápeža za viditeľnú hlavu Cirkvi ako aj učenia vo vieroučných dogmách - sa právom nazývajú katolíckymi cirkvami, ale keďže neprijali zmeny liturgického obradu ako aj disciplínu Cirkvi, nemôžu sa nazývať rímsko-katolíkmi.
Keď porovnáme poslušnosť voči pápežovi od veriacich rímsko-katolíkoch, pridružených katolíkoch a protestantských kresťanoch – môžeme vidieť malé a veľké rozdiely ako chyby a hriechy malého a veľkého rázu.
Keďže kresťania (protestanti) sú rovnako pozvaní a povinní sa pridružiť do všeobecnej-katolickej Cirkvi (k pápežovi), pričom tak nerobia ani v prijatí liturgických zmien, tak sa dopúšťajú väčšieho hriechu ako pridružní katolíci.
Avšak pridružení katolíci, aj keď sa nedopúšťajú takých veľkých chýb ako protestanti, predsa sa dopúšťajú chýb, keď neprijímajú liturgické zmeny ako to prijímajú rímsko-katolíci.
Lenže ešte väčšieho hriechu sa dopúšťajú rímsko-katolíci, ak neprijímajú liturgické zmeny nariadene pápežom, pretože keď na jednej strane sa pridružení katolíci dohodli s pápežom na zachovávaní vlastného obradu a disciplíny, tak na druhej strane – sa rímsko-katolíci, ktorí neprijímajú liturgické zmeny – svojim krstom zaviazali, že budú prijímať liturgické zmeny a predsa tak nerobia, takže tým pádom páchajú väčší hriech ako pridružení katolíci.
Z tohto pohľadu sa rímsko-katolíci, ktorí neprijímajú liturgické reformy - stávajú do pozície katolíckych siekt, kdežto pridružení katolíci sa dostávajú do pozícii tých, ktorí ešte majú usilovať o väčšiu jednotu s rímsko-katolíckou Cirkvou. Nehovoriac o protestantských kresťanoch, od ktorých sa vyžaduje ešte väčšia jednota.
Niečo podobné sa stáva v prípade intímneho spolunažívania partnerov v „manželstvách“ protestantských spoločenstvách, ktoré nie sú právoplatnými manželstvami - nakoľko nežijú vo sviatostnom manželstve. V takom prípade páchajú ťažký hriech, ale ako náhle príjmu svätenie manželstva s povolením pápeža – už ich manželstvo a s tým aj intímny vzťah – nie je ťažkým hriechom.
Toto tajomstvo viery je veľké, ale kto ho príjme s vierou – skôr príjme a pochopí, prečo páchajú závažnejšie hriechy rímsko-katolíci, ktorí neprijímajú liturgické zmeny ako veriaci pridružených cirkvách, ktoré taktiež ešte neprijímajú liturgické zmeny.
Na záver o prijatí obnovenej liturgii niekoľko slov od pápežov Pavla VI. a bl.Jána Pavla II.:
„Neoceniteľný dar“ – inštrukcia Posvätnej kongregácie pre sviatosti a bohoslužby
„Tento dokument sa dostane do rúk Božích služobníkov po uplynutí prvého desaťročia odvtedy, čo Missale Romanum, zostavený podľa predpisov II. vatikánskeho koncilu bol uvedený do platnosti Pavlom VI.
Zdá sa vhodné pripomenúť niektoré slová, ktoré spomínaný pápež povedal o vernom zachovávaní predpisov pri liturgických sláveniach:
„Treba pokladať za veľmi opovážlivú záležitosť, že sa vovádza rozdelenie práve tam, kde nás spojila v jedno Kristova láska (kongregavit nos in unum Christi amor), t.j. v liturgii a v eucharistickej obete, tým že sa odopiera poslušnosť predpisom ustanoveným v záležitostiach týkajúcich sa liturgie. Preto v mene tradície žiadame všetkých našich synov a všetky katolícke komunity, aby dôstojne a horlivo slávili obnovenú liturgiu. ...“
Túto inštrukciu, ktorú pripravila Posvätná kongregácia pre sviatosti a bohoslužbu, schválil 17.apríla tohto roku (1980) Svätý Otec Ján Pavol II., ktorý ju potvrdil svojou autoritou a nariadil, aby sa uverejnila , a aby ju zachovávali všetci, ktorých sa to týka.“
Cirkevné slobodomurárstvo vo vlastných kruhoch rímsko-katolíckej Cirkvi
Liturgická reforma po II.Vatikánskom koncile bola riadne schválená pápežmi (Pavol VI., Ján Pavol I. a II., Benedikt XVI.), ale nie všetci prijali túto reformu a to rôznym spôsobom.
Keď na jednej strane správcovia partikulárnych cirkvi (biskupi) prijali zmeny ako je „obrátenie kňaza tvárou k ľudu, zmena obetného stola a iné liturgické slová, či gestá), tak na druhej strane k týmto zmenám pridali aj také zmeny, ktoré nedali na schválenie pápežovi. Takáto samovoľná zmena sa nepovažuje za správnu liturgickú reformu, pretože to odporuje nariadeniam pápežov a tak aj učeniu Cirkvi.
Porovnaj: Všeobecné smernice RímskehoMisálu / HLAVA IX.
O ÚPRAVÁCH, KTORÉ PATRIA BISKUPOM A ICH KONFERENCIÁM
https://www.knazi.sk/liturgia/download/VSRM.pdf
386. Obnovenie Rímskeho misála, uskutočnené v našich časoch podľa noriem dekrétov
Druhého vatikánskeho všeobecného koncilu, sa zvlášť stará o to, aby sa pri
eucharistickom slávení všetci veriaci privádzali k tej plnej, uvedomelej a činnej účasti na
liturgických úkonoch, ktorú si vyžaduje sama povaha liturgie a na ktorú majú právo a
povinnosť mocou svojho stavu.147
Ale aby toto slávenie plnšie zodpovedalo normám a duchu posvätnej liturgie, sa
v týchto Smerniciach a v Omšovom poriadku predkladajú nejaké úpravy zverené úsudku buď diecézneho biskupa alebo konferenciám biskupov.
...
390. Úpravy naznačené v týchto Všeobecných smerniciach a v Omšovom poriadku
nech v definitívnej podobe stanovia konferencie biskupov a po písomnom uznaní
Apoštolskou stolicou nech sa uvedú do misálu; sú to:
- gestá veriacich a postoje tela (porov. č. 43)
- gesto úcty oltáru a evanjeliáru (porov. č. 273)
- texty piesní na vstup, prinášanie obetných darov a prijímanie (porov. č. 48, 74, 87)
- čítania zo Svätého písma, ktoré sa majú brať v osobitných okolnostiach (porov.č. 362)
- spôsob odovzdávania znaku pokoja (porov. č. 82)
- spôsob svätého prijímania (porov. č. 160, 283)
- materiál oltára a posvätného zariadenia, predovšetkým posvätných nádob a
materiál, forma a farba liturgických rúch (porov. č. 301, 326, 329, 339, 342–346).
Smernice alebo pastorálne ustanovenia, o ktorých potrebe rozhodli konferencie
biskupov, môžu byť po predchádzajúcom schválení Apoštolskou stolicou vložené do
Rímskeho misála na patričnom mieste.
Podľa nariadení pápežov (aj v smerniciach Rímskeho Misálu) konferencia biskupov má zmeny v liturgii (skôr ako ich uvedie do platnosti) najprv dať na schválenie Apoštolskej Stolici.
Niekoľko liturgických zmien, ktoré boli konferenciou biskupov uvedené do platnosti, ale bez schválenia apoštolskej Stolici, pričom takéto zmeny odporujú doterajším právoplatným liturgickým zmenám:
Gestá a postoje pri svätej omši – smernice ku pastierskemu listu KBS o gestách a držaní tela počas slávenia svätej omše
https://www.kbs.sk/?cid=1122720428
„Na Slovensku zachováme aj naďalej zvyk, „že ľud zostáva kľačať…, pred prijímaním, keď kňaz hovorí «Hľa, Baránok Boží…». Toto pokľaknutie treba považovať aj za pokľaknutie pred prijatím Oltárnej Sviatosti, a teda už netreba kľakať v pohybujúcom sa rade k svätému prijímaniu.“
Státie od výzvy Modlite sa bratia a sestry… - veriaci nech vstanú po skončení spevu na prinášanie a prípravu obetných darov, pred výzvou Modlite sa bratia a sestry…
Státie alebo kľačanie po skončení zvolania Svätý až do konca Eucharistickej modlitby Ak nejakí veriaci napriek potrebe jednotnosti postojov predsa zostanú, kľačať po premenení, keď ostatní stoja, netreba z toho robiť problém (podobne ako treba tolerovať to, že niektorí chcú prijímať len na kolenách).
UPOZORNENIE: dokument KBS nie je schválený Apoštolskou Stolicou
Viz.z Garabandalu ako prijíma sv.prijímanie od anjela.
Zjavenia sú schválené pápežom PavlomVI.
Porovnaj s liturgickými zmenami schválené pápežom bl.Jánom Pavlom II.
Inštrukcia:“redemptionis sacramentum“ (Sviatosť vykúpenia)
https://www.kbs.sk/?cid=1116973082
90. „Veriaci prijímajú pokľačiačky alebo postojačky, ako to ustanovila konferencia biskupov“ a potvrdila Apoštolská stolica. „Ale keď prijímajú postojačky, odporúča sa, aby pred prijatím sviatosti prejavili patričnú úctu, podľa tých istých stanovených noriem.“
91. Pri rozdávaní svätého prijímania treba pamätať, že „posvätní služobníci nemôžu odoprieť sviatosti tým, ktorí ich vhodne žiadajú, sú riadne disponovaní a právo im nezakazuje, aby ich prijali“. Každý pokrstený katolík, ktorému podľa práva nie je zakázané, musí byť pripustený k svätému prijímaniu. Teda nie je dovolené odoprieť nikomu z veriacich sväté prijímanie len preto, lebo napr. chce prijať Eucharistiu pokľačiačky alebo postojačky."
Pri porovnaní dokumentu bl.Jána Pavla II. s dokumentom KBS vidíme, že KBS nedodržala nariadenie pápeža, ktoré vyžaduje zmeny v liturgii najprv schváliť Apoštolskou Stolicou - a dokonca priniesla aj zlé ovocie, keď svojim vyjadrením o postojoch pri prijímaní svätého prijímania (Sviatosti Oltárnej) odporuje právoplatným liturgickým zmenám:
Porovnaj : „Neoceniteľný dar“ – inštrukcia Posvätnej kongregácie pre sviatosti a bohoslužby
11."Keď veriaci prijímajú KĽAČIAČKY, nevyžaduje sa od nich iný znak úcty voči Najsvätejšej Sviatosti (Eucharistia), pretože samo kľačanie vyjadruje klaňanie sa. Keď však prijímajú STOJAČKY, veľmi sa odporúča, aby pristupujúc zoradení, urobili pred prijatím Sviatosti patričnú poklonu na vhodnom mieste a vo vhodnom čase, aby sa nerušil príchod a odchod veriacich."
Túto inštrukciu, ktorú pripravila Posvätná kongregácia pre sviatosti a bohoslužbu, schválil 17.apríla tohto roku (1980) Svätý Otec Ján Pavol II., ktorý ju potvrdil svojou autoritou a nariadil, aby sa uverejnila , a aby ju zachovávali všetci, ktorých sa to týka.“
V tejto inštrukcii vidíme, že tí, ktorí prijímajú po STOJAČKY už nemusia prejaviť poklonu ako znak úcty voči Eucharistii, ale tí, ktorí prijímajú POSTOJAČKY, tak majú prejaviť poklonu ako znak úcty voči Eucharistii a to ešte v prichádzajúcom rade (vo vhodnej chvíli).
Toto nariadenie kongregácie (ako aj pápeža) neuplatňuje KBS, ale mení, keď nariaďuje prestať sa skláňať v prichádzajúcom rade a to bez schválenia Apoštolskej Stolice.
Za zlé ovocie (vyjadrenie) sa tiež považuje nasledujúca veta z dokumentu KBS:
“Státie alebo kľačanie po skončení zvolania Svätý až do konca Eucharistickej modlitby Ak nejakí veriaci napriek potrebe jednotnosti postojov predsa zostanú, kľačať po premenení, keď ostatní stoja, netreba z toho robiť problém (podobne ako treba tolerovať to, že niektorí chcú prijímať len na kolenách).
Toto vyjadrenie je zavádzajúce do mylného pohľadu na prijímanie sviatosti Oltárnej, nakoľko poukazuje na veriacich prijímajúcich POKĽAČIAČKY ako na tých, ktorých máme TOLEROVAŤ ako keby konali niečo proti právoplatným liturgickým zmenám.
Avšak opak je pravdou, pretože v inštrukcii: „Neoceniteľný dar“ sa zrozumiteľne píše, že veriaci prijímajúci POKĽAČIAČKY prejavujú dostačujúcu úctu svojou poklonou pri samotnom sv.prijímaní, kdežto veriaci prijímajúci POSTOJAČKY tak konajú nedostačujúco a preto sa musia ešte pokloniť v pristupujúcom rade.
Nakoniec aj samotný pápež Benedikt XVI. nám to svojimi skutkami potvrdzuje, keď rozdáva sv.prijímanie výhradne tým, ktorí prijímajú na kolenách. Aj keď skutky pápežov nie sú v rámci neomylnosti, predsa je to ukážkou ako prijímať s úctou a najvyššou poklonou Najsvätejšiu sviatosť Oltárnu (živého Boha v Eucharistii).